Kurátorka / Mira Keratová

Peter Bartoš bol v rokoch 1979-1991 zamestnaný v bratislavskej ZOO ako konceptuálny výtvarník. Súbežne pracoval pre štátny stavebný podnik Stavoprojekt ako projektant krajiny ZOO. Jeho náplňou práce bolo po konzultácii so zoológmi navrhovať prostredia pre zvieratá a pripravovať projekty krajinotvorby zooparku. Potrebami konkrétnych zvierat sa zaoberal vo vzťahu k pôvodnému karpatskému prostrediu, ktorého logiku sledoval. V nadväznosti na staršiu štúdiu vypracoval odbornú stať „Elaborát I. Koncepcia nového areálu ZOO Bratislava“ (1980). V spolupráci so zoológom a odborníkom na ekológiu Vladimírom Podhradským a ďalšími rozdelil prostredie ZOO do troch celkov: A.zalesnenej, B. odlesnenej, C. denaturovanej hlučnej zóny. Princíp „stretnutia troch prostredí“ (ABC typu krajiny) uplatnil aj pri projektovaní menších území. Vhlučnej zóne spodnej časti vnútromestskej ZOO mala byť umiestnená architektúra rozmernejších pavilónov, doplnená mobilnými voliérami. V stepneja lesnej časti sa mali riešenia prispôsobiť krajine. Najvyššie položený malokarpatský dubový les sa mal zachovať ako súvislý chránený lesopark. Sem chcel Bartoš umiestniť výbeh a odchov pôvodných karpatských koní huculov. K Bartošovmu riešeniu areálu ZOO ako celku a biotopov zvlášť existuje rozsiahla dokumentácia. Veľkú časť tvoria projektové plány, topografické mapy a vrstevnicové štúdie, pri ktorých sa inšpiroval plastickými mapami. Ekokoncepty širšieho územia, napríklad celkové zábery na Mlynskú dolinu s areálom ZOO, vznikali podľa fotografických záberov, ktoré si Bartoš dával zhotovovať napríklad z protiľahlého vrchu Machnáč. Následne si terén dopodrobna prešiel, lineárnymi ťahmi ho zakreslil a doplnil o legendu k mape alebo komentár. Takto vznikali jeho ručne zhotovené kartografické kresby, maľby, premaľby alebo prekresby fotografií, xeroxové zväčšeniny a montáže. Bartošova koncepcia areálu ZOO sa realizovala len čiastočne a aj to nie dôsledne a dnes je zväčša prekrytá vrstvou neskoršej prevádzky.