Nízky zjazdový postoj – „vajce“ je aerodynamickým postojom lyžiara vo vyšších rýchlostiach…“používa sa na rovných úsekoch bez terénnych nerovností… lyže sú na plných plochách, vzdialenosť lyží je rovnaká ako šírka ramien, lyžiar je v nízkom podrepe ( nohy má pokrčené v prvom uhle), trup je v predklone položený na stehnách (rovnobežne s lyžami), hlava je zaklonená, ruky mierne pokrčené, ruky pred tvárou, palice v podpaží 

Pri tejto performance vychádzam z osobnej skúsenosti, do 19-tich som bol profesionálnym lyžiarom, reprezentoval som som Slovensko, ale aj Československo…. bol som špecialistom na zjazd, disciplínu, v ktorej som dosiahol aj najväčšie úspechy (juniorský majster USA, účasť na MS juniorov v Schladmingu a Chamonix)…. 

Znížený zjazdový postoj – „vajce“ je aerodynamickým spôsobom reakcie lyžiara na dosiahnutie čo najväčšej rýchlosti…Tento postoj sa trénuje v aerodynamických tuneloch, ale aj na výdrž.. koľko sa pretekár, či športovec udrží v samotnom lyžiarskom postoji…Práve spomínaná výdrž tvorí základnú os performance…

Kontext performance tvorí práca Fabia Amuriho L'Espressionista (1982), kde muž v lyžiarskom /historickom/ oblečení  na lyžiach kráča galériou a expresívne skicuje artefakty… pre mňa táto performance demonštruje metódu expresionizmu ako maľby/ kresby videného… Moja performance by mala demonštrovať istý posun, od videného k prežitému, kde by mal artefakt (vajce) vznikať práve počas performance…

Ďalším kontextom sú práce Christiana Eisenbergera (1978), ktorý svoje telo obaľuje do lepiacej pásky, a vznikajú isté formy obrysov/ foriem jeho tela… pre mňa má táto metóda „zabalenia“ hodnotu ako konzervovanie  istej fyzickej, aj keď statickej námahy. M.F.