Dominika Sulírová je doktorandkou na Fakultě umění Ostravské univerzity. Ve své tvorbě se zaměřuje na práci s ručním papírem, z něhož vytváří objekty inspirované přírodou a abstrahuje je do novotvarů. Zkušenosti sbírala na Akademii výtvarných umění v polské Lodži nebo na stáži v dílně tradičního washi papíru v Japonsku. Pravidelně vystavuje a účastní se mezinárodních uměleckých rezidencí.

Kami wa kokoro

Japonská veta „Kami wa kokoro“ vyjadruje súlad mysle, srdca a tela pri ručnom čerpaní washi papiera. Ide o presvedčenie, že vnútorné rozpoloženie človeka sa odráža nie len v procese tvorby, ale aj vo výslednom materiáli. Čerpanie sa tak stáva dialógom, v ktorom sa zámer tvorcu stretáva s potenciálom vody a papierových vláken.

Vystavené práce vychádzajú z opakovaného gesta čerpania papiera a otisku, ktoré sa postupne mení na (osobný) rituál. Hoci sa jeho forma opakuje, zakaždým doň vstupujú rôzne odchýlky a premenlivé okolnosti. Podobne ako pri čajových obradoch spočíva význam nielen vo výsledku, ale aj v sústredení, pozornosti a starostlivosti venovanej samotnému procesu. Ďalšou líniou výstavy, vedúcou k Japonsku, sú autorkine spomienky, ktoré sa zhmotňujú prostredníctvom materiálov a ručne vyrobených washi papierov, ktoré v každodennej realite Ostravy vstupujú do nových vzťahov s použitými miestnymi materiálmi. Papier sa tak stáva médiom medzi človekom a krajinou, tvorí spojnicu odlišných miest a časov. Opakované gestá čerpania a otisku sa stávajú spôsobom vnímania krajiny a odhaľujú jej takmer posvätny rozmer. Do popredia pritom vystupuje hlavne to, čo na prvý pohľad ostáva nepovšimnuté.