Volám si s Honzom. Šoférujem, no nejak si zvládnem spárovať sluchátka. Honza je na svadbe, tiež sa to nehodí. Radi by sme sa o výstave viac pobavili, no nikto z nás na to nemá kapacitu. Nič to, máme to čo máme. Ja volám z auta, Honza zo svatby. Prerušuje nás. Som niekde v rakúskych horách. Skúšam to za pol hodiny.

Dozvedám sa, že Honza by rád spravil super dielo, len ešte nevie ako presne. Prostriedky aj znalosti sú, avšak chýba čas. S časom chýba aj odstup a elán. Postupne odchádza i radosť, a je to už len fuška, ktorú treba do termínnu doklepnúť.

"Chtěl bych postavit kapli, ale nemám na to čas."

Kapla nebude, ale bude oltár. To sa stihne. Musí sa. V oltári je skrytá sakristia a v nej čosi posvätné. Správa. Informácia. Vedomosť. Reflexia. Vlastne sám nevieme čo presne tam bude. Ale teší ma predstava, že v galérii možno mát sakristiu a možno do nej nakuknúť.

Nájdeme si na to čas. Pôvodne mala byť výstava neskôr, ale to zas nemôžem ja - mám tam vlastnú výstavu. Tak to bude v nedeľu, spolu so saunou hore a s Terezinym tarotom u ohně. Prídite.

Jan Schulz je absolvent ateliéru Maľba 3 fakulty výtvarných umení VUT. Svoje štúdium ukončil s ocenením dekana za svoju magisterskú prácu Gotofuturismus. V tomto diele sa zrkadlí Janova remeselná zručnosť, štylistická rozmanitosť prepájajúca historické slohy so súčasnými umeleckými polohami a konceptuálne presahy do pop kultúry z kritickej pozície Deborovej "spoločnosti spektáklu" a technopesimismu. Jeho dekoratívne rámové drevorezby typické pre jeho najnovšie diela vychádzajú z myšlienky dekonštrukcie rámu inšpirovanej úvahami Miroslava Petříčka o "rámcovaní reality".

kurátor: Michal Mitro