grafický vizuál: Terézia Pisoňová

Výrazná znaková symbolika site-specific inštalácie Ne-možnosti úniku prehodnocuje vlastnosti zobrazeného i čítaného diela, rámovaného diváckou subjektívnou imagináciou i kontextuálnym (fyzickým) priestorom vitríny. Metaforickým stelesnením názvu sa môže stať nikam nevedúci rebrík (cesta do neba) či časti výstražných pások, zbavené funkčnosti obmedzovať konkrétne miesto, negujúce tak svoju primárnu podstatu. Ružová farba nevinnosti či bezstarostnosti (dobrých časov) naberá v kontexte súčasnosti ďalšie vrstvy interpretácie, prekračujúce fragmenty predsudkov i stereotypy. Autorka vizuálne i priestorovo apeluje na realitu súčasnosti, problematiku často neverbalizovaných, no rezonujúcich dejov a fenoménov v spoločnosti, ktorá svojím tancom v rytme konzumu načrtáva nezastaviteľne sebadeštruktívny kruh, Uroboros. 

   

Katarína Balúnová konfrontuje v širokom spektre svojej umeleckej i teoretickej praxe záujem o reflexiu kritických aspektov súčasnosti s otázkami urbanizmu, hranicami verejnej a privátnej sféry či človeka a jeho osobnej mytológie. Hoci bola jej primárnym vyjadrovacím médiom súčasná maľba, často pracuje prostredníctvom inštalácií, prekračujúcich hranice konceptuálnych priestorovo-objektových environmentov s bohatou znakovou sémantikou. Formálne prvky maľby bývajú interaktívne rozšírené médiami videa či fotografie, s dôrazmi na istú formu animálnej telesnosti. Autorkine multimediálne projekty tak predstavujú príbehy signifikantného umeleckého prejavu, symboliky odkazujúcej k literatúre či konkrétnym udalostiam. Vznikajú tak výrazovo rôznorodé diela a vrstevnaté výpovede, komplikujúce prvky budúcich/minulých utópií, ľudskej podstaty existencie i otázky problematických bodov súčasnosti. 

  

kurátorka: Viktória Pardovičová

fotoreport: Tamara Pavlechová