Host: Monika Vrancová
Na vernisáži promluví Jiří Valoch.

Diana Majdáková o práci Jána Vasilka
Vasilkova maľba sa dlhodobo drží vyhraneného výtvarného programu, vychádzajúceho z „romantického“ nadšenia pre výrobné a úžitkové stroje, rôzne mechanizmy, výrobné haly a roboty. „Stroje“ vo Vasilkových obrazoch plnia funkciu hrdinov príbehov, nositeľov ideologických či filozofických odkazov a symbolov. Dôležitým momentom je absurdita vo „frankensteinovskej“ výmene rolí človeka a jeho výtvoru – neživého mechanického predmetu. Autor sa v rámci tohto „transformačného“ procesu neustále voľne pohráva s klasickou ikonografiou, pričom využíva jej formálne i obsahové dogmy. Vlastné výtvarné prevedenie maľby korešponduje s jej technicistnou námetovou základňou. Dominuje jej extrémne čistý rukopis, geometrická presnosť línia, čisté plochy tvoriace jasné kompozície a utlmená farebnosť. V posledných prácach prechádza ku grafickejšiemu vyjadreniu, maľba sa stáva takmer monochromatická a založená predovšetkým na lineárnych vzťahoch. Vasilkov osobný vzťah k “starým či novým strojom a poľnomechanizmom” svojho času vyústil aj do založenia Strany Železných spolu s podobným „utopickým romantikom“, Petrom Králikom.