Vodná hudba, 1970

hunt kastner uvádí Vodná hudba / Water Music 1970 Ensemble Comp. (Milan Adamčiak, Robert Cyprich, Jozef Revallo) v nové interpretaci Trio Romanovská Tichý Hrubý v den 305. výročí premiéry Vodní hudby zkomponované G. F. Händelem na žádost krále Jiřího I. a zahrané na bárce na řece Temži (17. července 1717).

 

20. storočie, doba vrcholnej technizácie a neustále sa zvyšujúceho životného tempa, čim ďalej tým menej skýta jedincovi časový priestor na to, aby si mohol urobiť „osobné voľno“ dostatočne dlhé napríklad na vypočutie barokovej sklady a mohol sa jej oddať. Zvyšovaním tempa životného, zvyšuje sa zákonite aj frekvencia prijatia a odreagovania sa od počutého a videného. Neznamená to však, že moderné, lepšie povedané nové umenie akéhokoľvek druhu sa tým, že mu je súdené byť dynamickejším, stáva zároveň aj povrchným. Obmieňajú sa len technika alebo spôsob realizácie. Tiež dôležitým komponentom sa stáva prostredie realizácie.

 

V dobách minulých bývalo zvykom vytvárať skladby pre určité udalosti a rôzne prostredia. Vychádzajúc z nápadu G. F. Händla, ktorý k slávnostiam na vode napísal preslávenú Vodnú hudbu, rozhodli sme sa vytvoriť jej súčasnú analógiu a včleniť ju do jej adekvátneho prostredia.

 

Realizácia našej Vodnej hudby nevyužíva kompletný hudobný materiál jej predlohy, ale stáva sa novým samostatným celkom, v rámci ktorého zaznievajú i niektoré motývy predlohy. Ťažiskom je predovšetkým spôsob interpretácie a využitie tvorčej potencie jednotlivých interpretov v rámci grafického notového záznamu. Zámer skladby je predovšetkým pocta G. F. Händlovi. Všetky odlišnosti voči pôvodnej skladbe treba chápať ako využitie rozumových a technických vymožeností súčasnej doby.

 

Skladba je interpretovaná nad i pod vodou a predpokladá spoluprácu publika. Po odohraní v hale bazéna sa interpreti ponoria aj s nástrojmi na dno bazéna, kde v hre pokračujú. Publikum sa môže voľne ponárať za hráčmi a hrať na xylofony uložené na dne bazéna. (Ensemble Comp, text pozvánky z roku 1970)

 

místo konání: bazén T. J. Sokol, Královské Vinohrady, Praha