“Zdlouhavý je proces gravidity, jenž neutrální nálezy z vlastního života proměňuje v obrazy zasluhující vážné pozornosti…” (G. W. Sebald, Domov plný úzkosti)

 

Po takmer ročnej odmlke spôsobenej celosvetovou pandemickou situáciou sa v kolektíve autorov znova otvára nádej na spoločnú tvorbu. Dlho plánované diela, ktoré nemohli byť realizované, ako napríklad Parfém, Možnosti umeleckotelepatickej spolupráce, Umelcov nástroj, farba a kadidlo apod., čakajú vo fáze ideovo rozpracovaných a rozdebatovaných konceptov. Ako ich názvy naznačujú, sú kritikou do vnútra umeleckej prevádzky, ktorá prechádza neustálym spochybňovaním autora-umelca/kyne a jeho/j poslania, pričom naznačujeme hypotézu, že jadro problému sa skrýva v neschopnosti vzdať sa pohodlia, vlažnom vzťahu ku slobode a v hodnotovej ambivalencii.