Alena Adamikova a Daniel Brunovsky: CAKANIE NA BURKU

Čakanie na búrku je pretrvávajúcistav očakávania…očakávania
zmeny…jednoducho očakávania
Výstavamalieb oboch autorovmá niekoľko spoločných prvkov.Obidvajamajú zaväzujúcivzťah kmaľbe, k histórii, kminulosti.Radivyhľadávajú
staré rodinné fotografie,ale každý z nich na nich reaguje
inýmspôsobom.
AlenaAdamíkovávyberázrodinného archívu hlavne portrétne
fotografie.Spomienka na niektoré tváre bolí.Preto ich vymazávaa nahradzuje
farebnou predstavoumiest,spoločných zážitkov.Pokúšasavyrezanoumaskou
tváre vstúpiť do vnútorného sveta, umocniť hĺbku,vyvolať pocitživotnosti.
Vyvolať pocit pretrvávajúcej prítomnosti už prežitého, oživiťfotografickú
spomienku, oživiť kus papiera…
Na obrazochDanielaBrunovského sa hlavnýmiaktérmivyobrazenej
scény stávajú sviatočne oblečené postavy.Limitovanou farebnosťou
aredukovanými gestami priznávastrnulosť, pózu srekvizitami, neživosť
postáv.Tie umiestňuje pred dramatické pozadie,výjavz divadelnejscény,
skalnatú krajinu, čímsa práve stupňuje kontrastmedzi bizardnosťou krajiny
a krehkosťou spomienky naminulosť.Vytvárailúziu dramatického nástupu.
Niečo príde…
AlenaAdamíková